O zlých návykoch či zlozvykoch. Každodenná realita nášho bytia je natoľko zrýchlená, že nie sme všímavý k detailom nášich každodenných návykov. Unikajú našej pozornosti malé zlozvyky v činostiach ktoré by mali viesť k procesu ozdravovania životného prostredia.Vedú nás do slepých uličiek aj napriek tomu, že vedome chceme opak.

Životné prostredie v dobrej kondícii nemusí znieť ako útópia.

Valíme si to cestou najmenšieho odporu ako voda z pretrhutej hrádze.

Každodenná realita nášho bytia je natoľko zrýchlená, že nie sme všímavý k detailom našich každodenných návykov. Unikajú našej pozornosti malé zlozvyky v každodenných činnostiach, ktoré nás vedú preč zo spoločensky vyšliapaných cestičiek a uznávaných postupov uzdravovania životného prostredia. Tieto zlozvyky nás vedú do slepých uličiek aj napriek tomu, že vedome chceme opak. Pýtame sa prečo to nefunguje, lebo nevidíme žiadne kladné výsledky na úrovni rodiny, miestnej komunity, obce, či vyšších územných celkov.

Všímavosť. Nič nehodnotiť len zaznamenávať!

Kúpeľňa

Začnime náš deň len tak, každý po svojom, pridajme však všímavost. Začnime už ráno ako vstaneme. Postupne sledujme svoje kroky a svoje ruky… kam vedú…kam nás vedú. Zamýšlajme sa nad tým čo všetko je treba urobiť kým opustíme domov. Zamyslime sa hlavne nad tým či je to treba všetko urobiť. Všimnime si koľko vecí potrebujeme chytiť do rúka koľko z nich potrebujeme a koľko vyhodíme do odpadu. Všímajme si všetky tie drobné vecičky v kúpelni. Zubné kefky, pasty, mydlá, telové šampóny, tekuté šampóny, tuhé šampóny, papierové obrúsky, celulózové obrúsky , všetky jednorázové produkty, ušné tampóny, zubné nite, rúže, fixatéry na vlasy, líčidlá, krémy, púdre, laky na nechty, odlakovače a umelé nechty…. atď, všetko až po plienky na jedno použitie. Možno takto objavíme v našej kúpelni najzbytočnejšiu vec na planéte a tou je voňavá gulička v záchodovej mise, ktorá vlastne nič nerobí okrem toho že definitívne ničí všetky mikroorganizmi vo svojej alebo spádovej oblastnej čističke odpadových vôd, ktoré sa snažia zo všetkých síl aby prežili túto chémiu.

Jedlo

Evidujte tie veci čo vyhodíme do odpadu či sú recyklovateľné. Porozmýšľajme nad alternatívou pri budúcej kúpe. Tak isto postupujme v kuchyni. Všetky plastové vrecúška a jednorázové fólie a tak isto plastové dózy a pomôcky. Sledujme potraviny v chladničke, ktoré nakupujeme v plastových obaloch. Napríklad šunka o počte päť plátkov 100gramov je zabalená v plastovom obale, ktorý samotný má 30 gramov. Každý plátok zvlášť oddelený ďalšou fóliou. To isté pri syre a slaninke. Šalát a všety tie malé jogurtíky a mliečne dezertíky, dresinky a toppingy a omáčky, keksíky a pamlsky. Pripravíme si desiatu. Pečivo z jedného plastového sáčku putuje po príprave do zvlášť plastového sáčku a nabera s nami cestu do práce či do školy. Takto by sme mohli postupovať vo všímavosti každý jeden deň aspoň týždeň. Nehodnotiť, nič nesúdiť, len zaznamenávať.

Oblečenie naše každodenné. Fast fashion.

Žijeme v skreslenom názore, že nebudeme v našej sociálnej skupine akceptovaní, keď pôjdeme z domu v tom istom oblečení ako predošlý deň. Množstvo nových vecí, ktoré si chceme obliecť a množstvo nových vecí, ktoré si už nechceme obliecť, alebo sme si nikdy neobliekli ale ich držíme, že keby niečo, v pohotovosti. Po roku či dvoch sa celá táto garderóba vymení za novú skupinu. Jeden set oblečenia na jeden deň. Mám známych ktorí si neoblečú tú istú vec dva krát po sebe. Veľa nekvalitných kúskov oblečenia ktoré na predajnom stojane naberajú astronomickú cenu oproti výrobnej. Vyrábané v hrozných podmienkach manufaktúr v krojinách ďaleko od našej. Procovníci zhruba od 5 rokov možno aj menej na celodenné úväzky za mizivú výplatu naše veci šijú strihajú a farbia. Ruky a nohy v rozpúšťadlách aby naše džíny vyzerali ako z westernu, že prežili už nejaký ten rok v prérii “akože nosené “. Nič čo má trvácnosť , nič čo má hodnotu. Nový deň nová vec. Myslíme na túto skutočnosť v obchode?

Old Navy, H&M, and Levi’s Tags Found in Landfill Fire

Sterilita

Po raňajšom jogingu naberáme definitívne nezlomný pocit, že sme pre seba a prírodu konečne urobili niečo dobré. Po behaní všetko prepotené ihneď rýchlo operieme s odporúčanou konskou dávkou detergentu, lebo nám nie je vítaná už ani vlastná vôňa. Ešte v rýchlosti sterilizujeme domácnosť nejakým kvalitným sprejom s dezinfekčným účinkom čo ničí všetko živé, lebo tak nám to prikazujú mágovia zo zobrazovacích jednotieť navnímaných zo včerajšieho večera z reklamných blokov. Nevadí, že jediný účinok našich sterilných domácností je na našu imunitu, ktorá je vydesená z každej baktérie.

Mobilita

Do práce idem zásadne autom. Dnes je 5% šanca že bude pršať. Jeden človek v jednom aute. Samozrejme väčšom aute ako má náš sused. Deti zásadne idú s nami v aute a urobíme tak 25km navyše ráno v kolóne a aj poobede. Zatiaľ nás obehne ich prázdny autobus dvakrát. Ten autobus vezie len lúzrov smutné tváre za oknom a s nimi naše deti predsa nepôjdu. Rozhodli sme sa ich definitívne ochraňovať počas celého času dospievania. Nenechávame ich často rozmýšľať samostatne. Nevedomky takto učíme svoje potomstvo svojim návykovým vzorcom. Nedáme im priestor samostatne tvoriť ani rozmýšlať. Najlepšie urobia ak budú dokonale kopírovať naše zvyky aj zlozvyky a naše naučené vzorce správania v pomere 1:1 aj s našim názorom kladným či záporným. Lebo len takto budú dokonalí. Rýchlo na to privyknú a už sa ani nesnažia rozmýšlať po svojom. Keď sa majú pre niečo sami rozhodnúť pozerajú nám do tváre a nevedia si zvoliť čo je pre nich dobré. Mama lepšie vyberie. Mama vie čo je dobré.

Meditácia

Nachvíľu zastavme a pozrime sa po tomto zhone na dopady nášho správania. Na naše zlozvyky a intuitívne rozhodnutia . Lebo taký človek vo všeobecnosti je. Ide cestou najmenšieho odporu. Pozrime sa ku koncu dňa ku koncu týždňa na naše dopady na životné prostredie. Otvorme si večer naše odpadové nádoby či vrecia a so záujmom preskúmajme naše životy, tak ako to robí detektív vo filme. Tam v tom odpadkovom vreci ozaj zistíme ako žijeme a čím v skutku sme. Ako sa stravujeme a ako sa správame ku svojim blízky či rodinným príslušníkom. Akou výživou napĺňame svoje brušká a brušká našich blízkych.

Už nejaký čas sa zamýšlam nad svojim odpadkovým košom nad svojou vlastnou haldou vecí. Snažím sa napraviť, ale nejde to hneď. Je to dlhá cesta opraviť všetky tie zlozvyky. Moja odpadová nádoba má neprerušenú pupočnú šnúru s mojim egom a zavžívanými vzorcami správania hlavne spoločenským statusom, rebríčkom hodnôt a hlavne strachom z toho ako ma vníma okolie. Aby som nestratil ten rokmi vybudovaný status na spoločenskom rebríčku. Mám strach z toho, že keď sa začnem meniť bude sa meniť aj moje okolie. Budú sa mi smiať moji známi. Budem podivínom, trápnym eko-bio priekopníkom.

Netreba sa ale hneď obliecť do ľanového vreca a naboso vybehnuť do práce týždeň neosprchovaný. Veci nie sú čierno -biele. Medzi čiernou a bielou je milión odtieňov. Treba si vybrať nejakú cestu, pretože všetko závisí od každého jedného z nás. Nečakajme až nás niekto potiahne. Začnime hneď dnes s meditáciou všímavosti.

Pridávam sa k manifesto

Používajme menej tých plastových vecí. Kupujme menej tej sterilizačnej chémie z reklám globálnych korporátnych značiek čo vyrábajú všetko od dedskej výživy cez plienky, lieky, chemické látky, hnojivá a pesticídy. Obliekajme sa len do kvalitných šiat za ktoré raz viacej priplatím, ale vydržia 10-20rokov. Kupujme menej potravín v kvalite z udržateľnej poľnohospodárskej výroby. Chce to od základu preukladať hodnoty!

Prikláňam sa teda k manifestu ktorý dala na papier Nina Weisslechner a jej tím:

Manifesto:
Premýšlaj nad tým čo ješ a odkiaľ ješ. Nasýť svoju dušu a telo. Zahŕňaj seba a svoje okolie kvalitou. Nie kvantitou. A vyberaj si dobré jedlo aj priateľov. Oslavuj prírodu a všetko prirodzené. Skúšaj nové chute. Otvoria ti myseľ a srdce. Podporuj to čo je slovenské. Vyber si osobný príbeh. Dlhšiu cestu. Dobrý svet.

Nina Weisslechner

Osobne si myslím, že náprava stavu životného prostredia je závislá od týchto každodenných maličkostí, rutiny nevedomého používania haldy vecí dennej spotreby, ktoré používame v nadmernom množstve, aby sme si uľahčili, zjednodušili a urýchlili našu cestu a naše životy. Ale kto povedal, že táto kozmická rýchlosť akú celá spoločnosť nabrala je to správne. Všetko zatiaľ poukazuje na to, že je to slepá ulička. Ak nám nie je ľahostajné ako žijeme a hlavne ako budú žiť naše deti, tak S P O M A Ľ M E ! ! ! Viac vnímajme a užívajme…

S láskou Marccello